Leto 2002, podobne ako predchádzajúce v tejto dekáde, nebolo veru zhovievavé. Horúčavy striedali búrky a miestami toho napršalo toľko, že z riek a potokov sa bez varovania valila storočná voda.
Keď sa mladá rodina rozhodla pre pekný rovinatý pozemok, ktorý
oddeľovala iba nízka hrádza od rieky Berounky, tešili sa najviac na
výhľad na jej hladinu, pokoj vidieka a nekomplikovaný priebeh stavby
rodinného domu. Z mnohých možností si napokon vybrali montovaný
drevodom s variabilnou dispozíciou. O dreve sa dozvedeli, že zbytočne
nezaťažuje spodnú stavbu a pri správnom ošetrovaní a skladbe obvodového
plášťa ako rýchlo navlhne, tak aj dôkladne vyschne. Chceli stavať
jednoposchodovú verziu drevodomu Kadet, ktorý staticky istí stenová
nosná obvodová konštrukcia v kombinácii so štvoricou oceľových stĺpov.
Stĺpy vymedzujú stred dispozície domu, ktorý v tomto prípade poslúžil
na umiestnenie schodiska. Architekt nad ním navrhol centrálne tzv.
bazilikálne osvetlenie. To vpúšťa denné svetlo do ťažiska interiéru.
Návrh dreveného rodinného domu Kadet vyšiel z dielne architekta Josefa
Smolu pred niekoľkými rokmi: „Konštrukciu rodinného domu s typickou
štvoricou nosných stĺpov v strede pôdorysu som si nechal patentovať
ešte v čase, keď som sa naplno neoddával navrhovaniu a realizáciám
nízkoenergetických a pasívnych stavieb. Napriek skutočnosti, že ľahká
drevená konštrukcia Kadeta nevychádzala z prísnych regulí energeticky
nenáročných stavieb, dom dokáže i v dnešnej konkurencii dôsledne
premyslených nízkoenergetických domov obhájiť dobré meno energeticky
úspornej stavby.“ Pri navrhovaní dispozície interiéru sa architekt
inšpiroval požiadavkou majiteľky: „Chcem taký dom, aby som nemusela
nikam ďalej chodiť ako za jedny dvere...“ Minimalizovali teda chodby a
oddelili dennú časť domu od nočnej. Na poschodí majú teraz okrem spální
aj herňu pre deti. Dom sa staval na etapy podľa prísunu financií. Keď
dostavali prvé podlažie, urobili si technickú a finančnú prestávku. Na
nedostavanom hornom podlaží si ich hostia rozložili stany a trávili tu
prvé leto v novom, aj keď polovičnom dome.
Kto si ako založí...
Kým sa mohli doladiť detaily a dispozícia vrchnej stavby, muselo sa nájsť čo najbezpečnejšie a finančne únosné riešenie pre základové konštrukcie. Domáci síce hneď nemysleli na nebezpečenstvo záplav, ale bolo im jasné, že v susedstve rieky bez geologických sond do podložia neradno stavať ani len prízemný domček, nie to ešte jednopodlažný rodinný dom. Nešetrili tam, kde sa to nevypláca, a tak vďaka dvom vrtom hlbokým 2,8 metra zistili, že ich nový domov sa bude stavať na nesúdržnej pôde s kolísajúcou hladinou podzemnej vody. Podložie vzniklo z riečnych nánosov s prevahou piesku, piesčitých hlín a ílu. Kým sa šlo po stavebné povolenie, vznikla prvá verzia projektu základov. Po obvode spodnej stavby mal vyrásť zhutnený, obojstranne svahovitý násyp. Malo sa zakladať do hĺbky štyroch metrov na dvanástich betónových studniach rozmiestnených pod obvodom domu a ďalších štyroch s priemerom 1,5 metra pod stredovými oceľovými stĺpmi, ktoré nesú záťaž vrchnej drevostavby.
Studne mali byť spriahnuté roštom z oceľových valcovaných profilov tak, aby sa na ne mohli položiť stropné panely. Riešenie to bolo rozumné. Dôsledne odseparovalo drevenú konštrukciu od základov a najmä sa predpokladalo, že v prípade povodne stavba odolá rovnako tlakovej, ako aj vztlakovej sile vody. Finančné náklady na vybudovanie takýchto základov presahovali sumu 850 tisíc českých korún. To bol koniec projektu prvej protipovodňovej verzie zakladania ich domu.
Nechali ho zatopiť
„Bránili sme sa predstave, že kvôli násypu, na ktorom teraz dom stojí, budeme vytŕčať nad okolitú zástavbu. Potom sme si nechali od pána architekta Smolu vysvetliť koncept domu so zaplavovacími otvormi vyspádovanými smerom k vonkajším násypom. Tie mali v prípade povodne zabezpečiť rýchly odtok vody z najnižšej úrovne spodnej stavby. Cena bola tiež priaznivejšia ako v prvom návrhu, a tak sme privolili na začatie stavebných prác,“ spomína Hanka, keď nám v pivnici ukazuje na jednom z oceľových účok, kam až siahala voda pri povodni. Chýbalo len pätnásť až dvadsať centimetrov a voda by sa liala tak, ako v ostaných domoch na okolí, aj obytnou časťou na prízemí domu. Nebolo im všetko jedno. Dom ledva dokončili a hneď prešiel najťažšou skúškou. Obec postavila hrádzu pri Berounke ako ochranu pred 50 ročnou vodou, ale letná povodeň 2002 hnala na ich ešte nezabývaný dom rovnako ako na nižšie položených susedov storočnú vodu. Majitelia ocenili, že prúdu a tlaku vody odolal dôkladne zhutnený val po obvode ich stavby, hoci spočiatku ním neboli nadšení. Nechceli, aby sa ich stavba vyvyšovala nad susedné domy. Povodeň tak bez ujmy prežili základové pásy a základová doska, ktoré nesú nadmurovku. Pivničný priestor bez tepelnej izolácie, ale aj bez izolácie proti zemnej vlhkosti a s mrežou namiesto klasických dverí, akoby len čakal, kedy sa doň naleje voda. S tým však projekt počítal! Voda sa dostala k základovým konštrukciám z vonkajšej i vnútornej strany. Vyrovnali sa hladiny a tlak vody. Železobetónové základové pásy, základová doska a nadmurovka z betónových KB blokov spevnených rozdeľovacou, ale najmä zvislou oceľovou výstužou a zaliatych betónovou zálievkou, prestáli vyčíňanie vodného živlu. Keď voda opadla a v podpalubí domu mali opäť namiesto vodnej nádrže pivnicu, vymietli usadeniny a umyli podlahu. „Železobetónové prvky sa vo vetranom priestore suterénu vďaka nízkej nasiakavosti zbavili povodňovej vlhkosti. Statik pri obhliadke potvrdil, že dom odolal povodni bez poškodenia konštrukcie stavby.“ Na model Kadet má architekt Josef Smola ochrannú známku. Zakladanie so záplavovými otvormi vytvorilo pridanú a riekou overenú hodnotu rodinného domu v Letoch neďaleko Prahy.
mojdom.zoznam.sk
|
|
All rights reserved. Info-Cities.com